Holy Verses
Koko-ọrọ Bibeli: Iwa Ọlọrun, Igbagbọ ati Iṣe Rere
Àwọn kókó Bíbélì487 words

Koko-ọrọ Bibeli: Iwa Ọlọrun, Igbagbọ ati Iṣe Rere

Iwe Rọma ati Galatia nipa ‘iṣedede’ (sedeq / dikaiosynē) ninu àkópọ̀ ìbáṣepọ̀: kii ṣe lati fi ara han, ṣugbọn kii ṣe ‘gbàgbọ́ nikan’ ti a yapa kuro ninu ìgbé ayé. Ṣe àfihàn àwọn ojúewé ẹ̀kọ́ Bíbélì tó ṣe pataki àti ẹ̀kọ́ Katoliki nipa àánú àti ìfọwọ́sowọpọ.

Ọrọ ìdájọ́ / ìtànkálẹ̀ / ìgbàgbọ́ jẹ́ ọkan lára àwọn apá tó nira ṣùgbọ́n tó kún fún ìkànsí ti Ìwé Mímọ́ Tuntun — pàápàá jùlọ nínú ìwé Róòmà àti Gálátíà. Àwọn ẹnu-ọna ẹ̀kọ́ Ìwé Mímọ́ bíi Bible Gateway nígbà míì ní apá “ìgbàgbọ́”, “ìdájọ́”, “àánú”; àwọn ìtòsọ́nà akọ́lé bí BibleProject tọ́ka sí gbogbo lẹ́tà dipo kí o kan àwọn ẹsẹ̀ mẹ́ta tó gbajúmọ̀. Nínú ìṣe ìjọsìn Katoliki, àánú ni a mọ̀ sí ẹ̀bùn ti Ọlọ́run tí ẹni tó ní ìgbàgbọ́ n ṣiṣẹ́ pọ̀ pẹ̀lú Ẹ̀mí Mímọ́ — kò sí ìgbàgbọ́ tó jẹ́ “àìmọ́” ṣùgbọ́n n ṣe àbájáde nínú ìgbé ayé (ìkànsí bí ààmì ìbáṣepọ̀, ìfẹ́ àtì ìfarapa). Àkọsílẹ̀ yìí yóò ràn é lọwọ láti mọ̀ ọrọ̀ yìí nínú àkóónú ìpinnu: Ábíràhám ní ìgbàgbọ́ (Gen 15), Mósè àti òfin, Jésù àti ìyè tuntun nínú Ẹ̀mí Mímọ́.

Ìdájọ́ nínú Ìwé Mímọ́ ni a so mọ́ ìbáṣepọ̀ tó tọ́ pẹ̀lú Ọlọ́run và pẹ̀lú àwọn ẹlòmíì.
‘Ìdájọ́’ nínú Ìwé Mímọ́ ni a so mọ́ ìbáṣepọ̀ tó tọ́ pẹ̀lú Ọlọ́run và pẹ̀lú àwọn ẹlòmíì.

Ábíràhám: ìgbàgbọ́ tó jẹ́ ìdájọ́

Ìtàn Ẹ̀dá sọ pé Ábíràhám ní ìgbàgbọ́ nínú ìlérí, àti Ọlọ́run ka a sí ìdájọ́ fún un. Ìwé Róòmà àti Gálátíà tọ́ka sí i láti fi hàn pé: àánú wá kíá, ìdáhùn ni ìgbàgbọ́ — ṣùgbọ́n ìgbàgbọ́ yẹn kò “dá” ṣùgbọ́n n ṣe àbájáde nínú ìgbé ayé (ìkànsí bí ààmì ìbáṣepọ̀, ìfẹ́ àtì ìfarapa). Kọ́ ẹ̀kọ́ yìí: ka Gen 15 àti Gálátíà 3 pọ̀.

Nítorí a gba pé ènìyàn ni a ṣe ìdájọ́ nípasẹ̀ ìgbàgbọ́, kì í ṣe nípasẹ̀ ìṣe àwọn ìlànà ti Òfin.

— Róòmà 3:28 (tẹ́lẹ̀)

Òfin, àánú, àti Ẹ̀mí Mímọ́

Ìwé Róòmà kò kọ́ ẹ́yà ìye òfin gẹ́gẹ́ bí ọ̀rọ̀ tó tọ́ka sí ẹ̀sùn àti tọ́ka sí Olùgbàlà; ṣùgbọ́n kò sí ẹnìkan tó lè jẹ́ ìdájọ́ níwájú Ọlọ́run nípasẹ̀ àfihàn iṣẹ́ òfin. Àánú nínú Kristi dá wa pọ̀ mọ́ ikú àti ìjìyà Rẹ; Ẹ̀mí Mímọ́ bẹ̀rẹ̀ iṣẹ́ ìtànkálẹ̀ nínú ìgbé ayé. Nítorí náà, “ìgbàgbọ́” àti “ìṣe rere” nínú Pọ́lù kò jẹ́ ìkànsí àìmọ́ bí a bá mọ̀ pé ìgbàgbọ́ gidi n ṣe àbájáde.

Ẹ jẹ́ kí ẹ dúró ní ìfẹ́ tó jẹ́ ọ̀fẹ́ tí Kristi ti dá wa láàárín.

— Gálátíà 5:1 (tẹ́lẹ̀)
Àánú bí irẹ́pọ̀ tó n ṣe àbájáde: ìfẹ́, ayọ̀, ìkànsí, ìfarapa…
Àánú bí irẹ́pọ̀ tó n ṣe àbájáde: ìfẹ́, ayọ̀, ìkànsí, ìfarapa… (wo Jn 5:22)

Ìdáhùn tó ní ojúṣe àti ìjíròrò

Ní àárín àwọn ìṣe Kristẹni, àwọn àfihàn tó yàtọ̀ síra wa nípa “ìdájọ́” àti “ìyípadà” — ìjíròrò ìbáṣepọ̀ da lori ìdáhùn Róòmà 3–8 àti Gálátíà 2–6 máa jẹ́ wúlò ju ìjíròrò àfihàn lọ. Àfojúsùn ẹ̀kọ́ akọ́lé: ní ìbáṣepọ̀ pẹ̀lú àánú, láti gbé ìkànsí, àti láti ṣiṣẹ́ nínú ìfẹ́ — gẹ́gẹ́ bí ìmọ̀ Pọ́lù.

Ìdánwò

Ka Róòmà 4 àti Jákọbu 2:14–26 ní àkókò kan — kọ́ mẹ́ta àkọsílẹ̀ tó ní ìbáṣepọ̀ láàárín “ìgbàgbọ́” àti “ìṣe rere” gẹ́gẹ́ bí ìwé kọọkan.

Àkótán

  • Ìdájọ́: ìbáṣepọ̀ tó tọ́ pẹ̀lú Ọlọ́run; nínú Ìwé Mímọ́ Tuntun ni a so mọ́ Kristi.
  • Ábíràhám: àpẹẹrẹ ìgbàgbọ́ àánú; kò fi iṣẹ́ hàn.
  • Òfin kan ẹ̀sùn; àánú gbà; Ẹ̀mí Mímọ́ yí padà.
  • Ìgbàgbọ́ gidi n ṣe àbájáde; ìjíròrò láàárín ìṣe nilo ìdáhùn gbogbo lẹ́tà.

Awon aba alatilẹyin

Awon ọja to ba akori yi mu

Diẹ ninu awọn aba ti a yan daradara fun kika, adura, ati ẹkọ gẹgẹ bi koko-ọrọ ti o n wo bayii.

Diẹ ninu awọn ọna asopọ ni isalẹ jẹ affiliate links. Ti o ba ra nipasẹ wọn, Holy Verses le gba komisọn kekere lai fi owo kun un fun ọ.

Ẹ̀ka ìbéèrè & ìdáhùn

Njẹ Catholicism kọni 'nipasẹ igbagbọ nikan'?
Catholicism n tẹnuba oore-ọfẹ ati igbagbọ - 'Ọlọrun nikan ni igbala' - o si kọ igbagbọ lati ṣiṣẹ ni ifẹ ati awọn iṣẹ rere ti Ẹmi Mimọ ti ni itara (wo Catechism lori ore-ọfẹ ati ifowosowopo).
Ṣé Róòmù 3:28 ta ko Jákọ́bù 2?
Awọn lẹta meji dahun awọn ibeere oriṣiriṣi (ọrọ ati idi); Kika lẹta kọọkan ni gbogbo rẹ fihan pe awọn mejeeji lodi si 'awọn iroyin iro' ati 'fifihan ofin gbangba' ṣugbọn ni ọrọ ti o yatọ.
Awọn ohun elo wo ni MO yẹ ki n ṣe iwadi pẹlu?
Ọrọ asọye Katoliki olokiki si awọn ara Romu/Galatia, tabi ilana iṣeto; Yago fun kika awọn agbasọ meme lori ayelujara.